Kotleba navrhol proti-interupčný zakon, ktorý by mali kresťanské strany

Kotleba predkladá dobrý zákon, mala by z toho byť dôležitá debata.

Marian Kotleba spolu s tromi ďalšími poslancami predkladá zákon, ktorými chce zakázať potraty na vyžiadanie. Potraty by mali byť obmedzené v troch prípadoch - ohrozenie života matky (bez časového obmedzenia, s jej súhlasom), počatie v dôsledku trestného činu, znásilnenia (do 12. týždňa) alebo tzv. eugenický potrat, čo je nárok na potratenie nenarodeného dieťaťa s genetickou poruchou (do 24. týždňa). Kotleba s Uhríkom v podstate kopírujú súčasný poľský model.

Ich zákon otvára ešte jeden vážny problém, zákaz potratovej turistiky u nás, vykonávanie potratov na požiadanie pre cudzinky.

Karty sú na stole, poďme na to.

Kotlebov zákon prichádza práve v momente, keď predseda KDH Hlina v rozhovore pre SME hovorí, že v kultúrno-etických témach (redaktor sa pýtal na LGBT požiadavky a Istanbulský dohovor) je "za zachovanie súčasného stavu", s takou predstavou pôjde KDH do volieb.

Dnešné KDH tým de facto kopíruje program Smeru. Hoci novinár SME sa s Hlinom nerozprával o potratoch, kontext rozhovoru a Hlinova línia je vyjadrená jasne: "Pozrite, ja si myslím, že vzhľadom na politickú situáciu si ani konzervatívci, ani liberáli nebudú môcť dovoliť viesť kultúrnu vojnu." KDH teda nemieni otvárať ani túto tému, Hlina sa snaží nadbiehať liberálnym médiám a napodobniť v týchto témach úsmev Angely Merkelovej.

Kotleba robí opak, zjavne v tom mieni pokračovať a práve to je najdôležitejšie na jeho iniciatíve.

Konzervatívni kresťania vedia, že Kotleba ich neprezentuje a ani nebude. Platí to hodnotovo aj sociologicky. Tejto téme sme sa už na Postoji venovali obšírne. Pre Kotlebu je to okrajová PR téma, rovnako ako účasť na pochodoch za život. Jeho voliči nie sú nijako zvlášť pro-life, ako nám povedal jeden zo slovenských aktivistov za ochranu života, pošlú na zhromaždenie sedem ľudí so siedmimi vlajkami a transparentmi, aby boli videní. Slovenské pro-life hnutie našlo spôsob, ako na to reagovať, ich účasť nahlási polícii, vyzve ich, aby stretnutie nezneužívalo na stranícku propagandu, a ďalej ich ignoruje.

S kresťanmi v politike je to zložitejšie. Dlho platilo pravidlo, že tému ochrany života reprezentovalo a pravidelne otváralo KDH. Podľa nepísaného pravidla každé volebné obdobie prišiel niekto z KDH s nejakým návrhom reštrikcie, niekedy išlo o novelu zákona, inokedy o podanie na Ústavný súd, tému výhrady vo svedomí a podobne. Naposledy KDH uspelo s návrhom na informovaný súhlas ženy, predkladal to Lipšic s Hrušovským, odvtedy stratilo iniciatívu. Posledný návrh na ochranu života bol z dielne poslanca Kuffu (vtedy OĽaNO), od ktorého sa napokon dištancovali asi všetci vrátane Matoviča. Až prišiel Kotleba.

To je naša prvá poznámka: Kotleba je na cudzom území, ale pre voličov a azda aj politikov je užitočné, čo tým verejne pripomenul: že toto územie je... nuž, vyprázdnené. Kresťania v parlamente o téme hovoria, modlia sa a stretávajú, ale konkrétne návrhy nepredkladajú, prípadne vopred avizujú politiku statusu quo.

Voči Hlinovmu rozhovoru sa kriticky ozval tajomník Konferencie biskupov Slovenska Anton Ziolkovský, ale z KDH nikto. Mlčí Renáta Ocilková, mlčí Eva Grey aj ďalší.

A dlhodobo mlčia aj kresťanskí poslanci z Matovičovej kandidátky, ktorí sa k tejto téme hlásia: Remišová, Heger, Verešová, Vašečka (prestúpil do KDH), donedáva Jurinová alebo hoc aj sám Matovič, ktorý chcel kedysi celý svoj politický príjem darovať na pro-life aktivitu (nestalo sa). Kotleba im práve pred ich voličmi dal facku. Netvrdíme, že to majú robiť všetci, problém je presne opačný, že to nerobí nikto.

Druhá poznámka: Kotleba otvoril novú tému, zákaz potratov pre cudzinky. Je prirodzené, že keby prešiel zákaz potratov (akože neprejde), tak takýto zákaz by bol plne odôvodnený. Trochu zložitejšie je potratovú turistiku regulovať a obmedziť v EÚ, ak máme doma potraty legálne. Práve tomu by sa mohli kresťania v politike venovať.

Už dlhšie na tento problém upozorňuje Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, kampaňami v dotknutých regiónoch aj celoštátne (vydal o.i. špeciálny časopis k téme), ale napríklad aj textami, kde sú šokujúce čísla: až 1394 potratov vykonaných v roku 2016 na Slovensku bolo vykonaných ženám, ktoré nemajú trvalý pobyt na našom území, významná časť z toho ide na vrub potratovej turistiky.

Potratovú turistiku pritom možno regulovať aj v prípade, ak by u nás neprešiel zákaz potratov, umožňujú to aj zakladajúce zmluvy EÚ, len je to odborne vyššia liga.

V každom prípade, Kotleba si so svojimi kolegami všimol objektívny a dôležitý problém a ako prvý v politike navrhuje nejaké riešenie. Ak to dopovieme politicky, ukázal, že proliferi v politike stagnujú aj odborne.

Keby bolo po vypadnutí KDH z parlamentu v politike menej kresťanov, povedzme, že by sa to dalo zdôvodniť. Lenže ich je tam, ako sami radi hovoria, viac. Ďalšia facka.

Do tretice, čisté politikum: Možno hlasovať za dobrý zákon, ak ho predkladá Kotleba?

Náš názor na Kotlebu azda netreba vysvetľovať, je to politický skinhead, chuligán zahrávajúci sa raz s extrémizmom, potom s expresívnym jazykom, inokedy s náboženskými symbolmi. Je dobre, že bol v Bystrici porazený, témy, na ktorých mobilizuje, nedokáže riešiť. Ak by bol nacista alebo fašista, jeho strana by už bola rozpustená, o jeho nebezpečenstve preto netreba hovoriť hystericky. Bližší je nám postoj Sulíkovej strany, ktorá sa nebojí polemiky s Kotlebom, ako postoj prezidenta Kisku, ktorý sa mu ostentatívne vyhýba.

Ak sa niekto ozve, že to, čo práve predkladá, je prejav extrémizmu, tak tvrdí, že extrémistický je aj poľský zákon. A mal by sa minimálne popasovať s jeho zdôvodnením, ktoré svojho času publikoval poľský Ústavný súd. Je zjavné, že o žiaden extrémizmus nejde. Ide totiž v podstate v línii toho, aký názor má na túto tému dlhodobo slovenská verejnosť.

Vývoj postoja slovenskej verejnosti k interrupciám podľa agentúry Focus:

(V roku 2007 znel druhý variant odpovede "len z dôvodov presne špecifikovaných v zákone".)

Podľa prieskumov verejnej mienky vypracovaných agentúrou Focus v rokoch 2007, 2011 a 2016 si väčšina Slovákov myslí, že potraty by mali byť umožnené "len z veľmi vážnych dôvodov" (resp. podľa anketovej otázky z roku 2007 "len z dôvodov presne špecifikovaných v zákone"), pričom podpora tohto názoru za posledné roky vzrástla na 59 percent. Z akýchkoľvek dôvodov by potraty povolilo 25 percent (28 v roku 2007), naopak, úplne by ich zakázalo 11 percent (16 v roku 2007). Pripomeňme, že návrh ĽSNS ich chce umožniť len v prípadoch genetického poškodenia plodu (do 24. týždňa tehotenstva, ako je to aj dnes), znásilnenia (do 12. týždňa) a ohrozenia života matky.

Možno ale hlasovať za Kotlebov zákon?

Položme si tú otázku naopak: Čo by znamenalo, keby kresťania a ostatní politici, ktorí sa hlásia k tejto ľudskoprávnej téme, hlasovali proti alebo sa alibisticky zdržali? Oslabili by tým svoju autoritu v téme, dali argument Kotlebovej PR alebo by zostali smiešni. Tak ako SNS v minulosti, keď niekto predložil zákon, ktorý nenapadol im, skopírovali ho, predložili neskôr a potom sa hádali, že im napadol prvým. (V tejto disciplíne obzvlášť vynikal politický jogín Rafael Rafaj.)

Ochrana života je vážna téma, najdôležitejšie pošliapavané právo na našom území, preto si zákon vyžaduje náležitý rešpekt a váhu. Treba povedať, že keď ide o umenšovanie zla, kresťania ani nemajú veľmi na výber. Patrí sa pripomenúť, že v posledných rokoch Slovensko zažilo dva približne 70-tisícové národné Pochody za život, ktoré organizovali mimovládne organizácie. Boli prejavom prirodzeného chápania morálky vo väčšinovom slovenskom obyvateľstve, okrem kritiky v liberálnej časti verejnosti vyvolali aj veľké pozdvihnutie a nádej. Je hanba, že tieto akcie nemali žiadny politický alebo legislatívny dosah.

Kotleba práve zvoní na poplach. Diskusie, ktorá nás čaká na najbližšej schôdzi alebo v médiách, sa netreba báť, mala by, naopak, ukázať, komu táto téma patrí a kto len vypúšťa dymový signál.

Foto: TASR, Národný pochod za život/FB profil