Ako chrániť deti pred nevhodnou sexuálnou výchovou v škole
Aké sú riziká nevhodnej sexuálnej výchovy na školách? Kto na našich školách šíri ideológiu? Čo môžu rodičia robiť, aby svoje deti ochránili?
Na
školu príde mladý muž, aby deťom porozprával o sexuálnom a reprodukčnom
zdraví. Rozdelí deti na chlapcov a dievčatá a dá im prvú úlohu -
chlapci majú napísať čo najviac slov na ženský pohlavný orgán, dievčatá
na ten mužský. Spustí sa chichot, miestami vidieť i rozpaky.
"Môžeme
písať aj nadávky?" spýta sa odvážnejší žiak. "Samozrejme."
"Môžeme písať aj nadávky?" spýta sa odvážnejší žiak. "Samozrejme."
Prirodzený ostych, ktorý deti na druhom stupni základných škôl majú, sa pomaličky odbúrava, počuť výbuchy smiechu. Potom sa zoznamy nahlas čítajú.
Po takejto príprave sa začína "výchova". Teda presnejšie propagácia antikoncepcie, predčasnej sexuality, homosexuality, potratov, gender ideológie... Na niektorých hodinách majú deti v dvojiciach imitovať rôzne sexuálne aktivity, vrátane homosexuálnych, alebo sa učia navliekať kondóm na umelý penis.
Aj takto v praxi vyzerá sexuálna výchova na slovenských školách, stredných aj základných. Čo je ešte horšie, deje sa to neraz bez vedomia a súhlasu rodičov. Škola vôbec nemusí byť také bezpečné miesto pre dieťa, ako si rodičia myslia. No ako si neskôr ukážeme, rodičia majú viacero možností, ako svoje dieťa pred nezdravou výchovou v škole chrániť.
Mračná prichádzajú od západu
Kontroverzná
sexuálna výchova sa v odbornej terminológii zvyčajne označuje pojmom
komplexná sexuálna výchova (comprehensive sexual education), na ktorej
je založených množstvo nadnárodných programov. Už tradične sa o tejto výchove zvádzajú boje na pôde OSN, ktorá takúto formu výchovy pretláča do celého sveta, napriek nesúhlasu mnohých štátov.
Komplexnú sexuálnu výchovu a iné radikálne formy výchovy presadzujú aj viaceré súkromné organizácie, vrátane International Planned Parenthood Federation (IPPF),
ktorá patrí medzi najväčšie siete potratových kliník na svete. Okrem
iného sa neslávne zviditeľnila predajom pozostatkov potratených detí. Na
ukážku, jednou zo sexuálnych príručiek IPPF je Happy, Healthy & Hot!
Táto príručka je určená mladým ľuďom s HIV, ktorých okrem iného
ubezpečuje, že aj oni majú právo na sexuálnu rozkoš. Príručka ich
nabáda, že svojmu sexuálnemu partnerovi nemusia o HIV nič povedať, ak
použijú kondóm.
Sexuálna výchova na Slovensku
Na Slovensku nemáme osobitný predmet sexuálna výchova, aj keď školy si ho môžu dobrovoľne zriadiť. Školské osnovy obsahujú prierezový predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu (VMR), ktorý je od svojho vzniku nastavený vhodne a hodnotovo.
Namiesto toho, aby pani učiteľka hovorila deťom o manželstve a rodičovstve, radšej im porozpráva o dôležitosti užívania antikoncepcie.
Má sa vyučovať na rôznych predmetoch, ako sú etická výchova, občianska náuka, biológia prípadne aj iné. No VMR môže byť aj ľahko zneužitý na pretlačenie sexuálnej výchovy, najčastejšie cez hodiny etickej výchovy, občianskej náuky, alebo prizvaním externých prednášateľov. Riziko je najmä v osobe učiteľa, ktorý dokáže veľa ovplyvniť. Namiesto toho, aby pani učiteľka hovorila deťom o manželstve a rodičovstve, radšej im porozpráva o dôležitosti užívania antikoncepcie, o tom, že homosexuálne správanie je normálne, alebo o tom, že rozdiely medzi mužmi a ženami sú predsudky, ktoré treba odstrániť.
U nás komplexnú sexuálnu výchovu propaguje napríklad Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, ktorá je slovenskou pobočkou IPPF. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo vypracovala Metodickú príručku pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu,
pričom sexuálna výchova založená na tejto metodike sa k deťom môže
dostať rôznymi spôsobmi. Najčastejšie prostredníctvom učiteľa danej
školy, ktorý je v takomto prístupe vyškolený, alebo cez prizvaného
aktivistu či odborníka.
Na školy tiež chodia aktivisti z iných organizácií. Spomeniem napríklad študentov medicíny z Bratislavského spolku medikov. Nevhodná sexuálna výchova je u nich niekedy podávaná v balíčku s inak vhodnými témami, najmä prevenciou proti rakovine.
Ani prítomnosť gynekológa na škole nemusí byť vždy dobrý nápad. Zvlášť ak prednášku premení na reklamu na hormonálnu antikoncepciu, ako to vidíme na stránke Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS
Homoagendu prináša na školy napríklad príručka Dve/Dvaja vydaná Inštitútom ľudských práv. Gender ideológiu šíri Možnosť voľby, a to najmä formou rodového vzdelávania, ktoré je zamerané najmä na školenia pedagógov, aktivistov, úradníkov, no prostredníctvom nich sa môže dostať aj na školy.
Kontroverzná téma sa na školy môže dostať aj prostredníctvom časopisu, ktorý škola odoberá na účely výučby. Tak tomu bolo s časopisom angličtiny Bridge, ktorý v jednom z minuloročných vydaní šíril gender ideológiu.
Hoci platí, že základné nastavenie nášho vzdelávacieho systému sa javí byť v poriadku, hrozba jeho zneužitia je reálna a na individuálnej úrovni pomerne častá.
Právo je na strane rodičov
Pre rodičov je dôležité vedieť, že medzinárodné dohovory, ako aj naše zákony chránia právo rodičov vychovávať deti v súlade s ich vlastným presvedčením. Za všetky spomeňme Zákon o rodine, ktorý hovorí: "Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením." Keďže dieťa nepatrí štátu, ale rodičom, škola nemôže deti formovať spôsobom, ktorý by narúšal rodičovské práva.
Zákon o rodine: "Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením."
Ale
ako to už býva, právo patrí ostražitým, a preto je nevyhnutné, aby si
rodičia toto právo aktívne strážili. Rodičovské práva síce existujú, no v
praxi sa "osvietená" pani učiteľka nebude rodičov pýtať, čo všetko môže
ich deťom na hodine povedať. Jednoducho im to povie tak, ako to vidí
ona, alebo ako ju trénovali na školení, a nebude sa trápiť, čo si o veci
myslia rodičia.
Tu vidím priestor pre legislatívcov. Rodičovské
práva sú síce garantované rôznymi predpismi, ale náš školský zákon nemá
výslovnú úpravu, ako majú rodičia toto právo uplatniť v praxi. Ako
inšpirácia môže slúžiť tzv. informovaný súhlas, ktorý si škola musí
vypýtať od rodičov pred každým lyžiarskym výletom, školou v prírode a
podobnou akciou. Na tomto princípe by mohol fungovať aj informovaný
súhlas rodičov s obsahom sexuálnej výchovy. Škola by musela najskôr
vopred rodičov informovať o každom hosťovi, ktorý na školu príde, o
obsahu výučby, o použitých materiáloch, a až po vyslovení informovaného
súhlasu by deti mohli takúto formu výchovy absolvovať. Takto by boli
rodičovské práva naozaj uvedené do praxe.
Čo môžu robiť rodičia
Už dnes ale majú rodičia viacero možností, ako svoje dieťa chrániť. Ako už bolo povedané, musia byť v tejto veci aktívni.
Základom je výber vhodnej školy. Ak je to možné, mali by si vybrať takú školu, ktorej budú dôverovať. Prirodzene, veľké mestá ponúkajú v tomto smere viacej možností výberu medzi cirkevnými, štátnymi, ale aj súkromnými školami.
Možnosťou je aj domáce vzdelávanie, prípadne komunitné vzdelávanie, ktoré pomaličky naberá na popularite aj na Slovensku. Hlavnou motiváciou rodičov je, že túžia svoje deti vzdelávať sami. Nie každému sa to chce, a ešte menej ľudí si to môže dovoliť. No v západnej Európe a v Amerike sú rodičia stále viac motiovaní do domáceho vzdelávania práve preto, aby svoje dieťa ochránili pred ideologickými tlakmi, ktoré by ich na škole čakali.
Rodičia by sa tiež mali zaujímať o postoje vedenia školy, ale aj jednotlivých učiteľov, najmä učiteľa zodpovedného za predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ako aj predmetov etika a občianska náuka. Ak zistia, že im prístup učiteľa alebo školy nevyhovuje, mali by sa o tom navzájom informovať a spoločne žiadať nápravu. Funkčná sieť rodičov, ktorí budú o takýchto veciach spolu komunikovať a ovplyvňovať dianie na škole, je na nezaplatenie.
Ak majú rodičia pochybnosti, mali by vopred podniknúť kroky, aby ich dieťa takúto výchovu neabsolvovalo.
Začať treba tým, že zistia, kto tieto témy na škole vyučuje, aké má
názory, či prizýva externých prednášateľov, kto to je, aké učebné
materiály sa používajú, a podobne.
Rodičia
tiež môžu žiadať riaditeľa, aby ich dieťa absolvovalo výchovu len pod
podmienkou ich predchádzajúceho informovaného súhlasu. Ako sme už
písali, školský zákon pozná inštitút informovaného súhlasu, ktorý sa
využíva najmä pri rôznych športových akciách, lyžiarskych výletoch,
letných školách a podobne.
Rodičia môžu požiadať riaditeľa, aby ich vopred informoval aj o každej forme sexuálnej výchovy.
Ak cítia, že je to potrebné, rodičia môžu požiadať riaditeľa, aby ich vopred informoval aj o každej forme sexuálnej výchovy, vrátane osoby prednášajúceho, prizvaných aktivistov a materiáloch, ktoré budú použité. Škola by im tieto informácie mala poskytnúť v dostatočnom predstihu, aby sa rodičia mohli rozhodnúť, či takáto výchova porušuje ich právo na výchovu dieťaťa alebo nie. Ak áno, môžu riaditeľa žiadať, aby výchovu zmenil, alebo aspoň zabezpečil ich deťom v danom čase náhradnú činnosť.
Rodičia, ktorí by chceli takýto list riaditeľovi zaslať, môžu použiť tento vzorový list riaditeľovi (PDF, DOC).
Zaujímavou možnosťou, ktorá je uvedená priamo v školskom zákone, je aj možnosť rodičov zúčastniť sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy. Takto môže niektorý z rodičov zistiť, čo sa na hodine deje a povedať o tom aj ostatným rodičom.
Rodičia a deti by sa mali rozprávať
No asi zo všetkého najdôležitejšie je, aby sa rodičia s deťmi o takýchto veciach rozprávali a citlivo ich vysvetľovali. Kontroverzné témy sa k nim dostanú aj z iných zdrojov, internetu a televízie. Tomu sa úplne zabrániť nedá. Deti by preto mali byť pripravené, aby ideologické a manipulatívne vplyvy vedeli rozpoznať a nedali sa nimi negatívne ovplyvniť.
A napokon, rodičia by mali vyjadriť svoju vďaku všetkým školám a učiteľom, ktorí vychovávajú ich deti v škole k hodnotám rodiny a manželstva, ktoré spoločne zdieľajú. Dobrý učiteľ, to je poklad, za ktorý treba byť vďačný.
Patrik Daniška
Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z. (www.hfi.sk)