Liberálny Denník Postoj vs. Ján Buc o pohanských "oblievačkach"

03.04.2018

Je správne viesť deti k zvykom Veľkonočného pondelka?

Polievanie a šibanie dievčat, k tomu za odmenu kraslice. Máme k tomu viesť deti?

V poslednom čase sa objavuje stále viac kritických hlasov na zvyky viažuce sa na veľkonočný pondelok. Oblievanie vodou, šibanie, príprava kraslíc, to všetko patrí k tradíciám, ktoré naďalej zachovávajú mnohé slovenské rodiny. Položili sme našim odborníkom na výchovu otázku, či je správne viesť deti k týmto zvykom aj dnes.

Daniela Čechová, poradenská psychologička a psychoterapeutka, katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Slovenská asociácia individuálnej psychológie

Odporúčam zachovávať tradície a viesť k nim deti - kto im má odovzdať posolstvo predkov, ak nie rodičia? Deti si aj tak odovzdané neskôr prefiltrujú cez vlastnú optiku. Vyskúšajú si aj niečo iné, možno pocestujú, budú ovplyvnené skúsenosťami, ktoré prinesie do vzťahu ich životný partner, a vytvoria si vlastné tradície. Tak to napokon má byť: nie sme šťastní, keď odmietneme svoje kultúrne dedičstvo ani keď sa úplne prispôsobíme novému prostrediu. Spokojnosť a pohodu prinesie uplatňovanie zdravého rozumu pri veľkonočných tradíciách, podobne ako v celom živote.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

So zvykmi a tradíciami je to trocha komplikované. Aj tie z Veľkonočného pondelka plnili v minulosti rad funkcií. Od tých skôr "pohanských" (polievačka a šibačka), ktoré boli spojené s vierou v dobré zdravie, až po symbolickú komunikáciu, kde tú najkrajšiu kraslicu dávalo dievča ako prejav náklonnosti svojmu milému. Boli súčasťou procesu prípravy "tínedžerov" na Veľkú noc. Na korbáče bolo najprv potrebné vŕbové prútie, kraslice bolo potrebné vyfúknuť. Oboje aj vlastnoručne vypliesť a vyzdobiť a prejaviť tak svoju zručnosť i vkus. Veľkonočný pondelok bol už len čerešnička na torte.

Dnes, keď kúpime korbáč i priemyselné "kraslice" v obchodnom dome a polievači očakávajú skôr peniaze a poldeci, sa tieto zvyky duchovne skoro celkom vyprázdnili. Napriek tomu mám pocit, že v tých dedinách, kde na sviatky ešte chodia niektorí v kroji, temer všetci sa poznajú, patria tieto zvyky ku koloritu Veľkej noci. Tam by som k týmto obyčajom deti aj naďalej viedol.
Jednoducho, ani pes, čo sa túla po sídlisku, a pes, čo sa túla po dedine, nie je celkom to isté.

https://www.postoj.sk/32042/je-spravne-viest-deti-k-zvykom-velkonocneho-pondelka

Nie je Veľká noc tak trochu zvláštny sviatok? Na jednej strane šibačky a oblievačky, na druhej strane zmŕtvychvstanie Ježiša.

Kňaz o.Ján Buc:

Máte pravdu, je to celé trochu zvláštne. Ide totiž vlastne o mix troch rôznych vecí. Jednou je židovský pesach - slávenie prechodu z egyptského zajatia do zasľúbenej zeme - ktorý sa vďaka Ježišovi preklopil do kresťanskej tradície. Tým, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, vlastne akoby otvoril bránu do večnosti, do novej slobody, takže tiež ide o akýsi prechod.

A do toho sa miešajú pohanské sviatky jari...



Áno, zobúdzanie sa prírody a k tomu rituály oblievania a šibania. Podľa tých pohanských zvykov to má ženám pomáhať k sviežosti a plodnosti. Už som počul aj také názory, že na Veľkú noc sa preto oblieva a šibe, lebo ženy, ktoré začali medzi Židmi ohlasovať, že Ježiš vstal z mŕtvych, rozháňali vodou a šibaním. Ale to asi len niekto chcel túto tradíciu za každú cenu pokresťančiť. (smiech)

Šibačka a oblievačka: V knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch o týchto zvykoch čítame: "Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdanie plodivej sily." Z Malej encyklopédie Slovenska sa dozvedáme, že svieže prúty, ktorými sa šibalo, "mali podľa ľudových predstáv zahnať zlé sily a preniesť na človeka svoju sviežosť, rast, plodnosť". Oblievaniu sa zas "oddávna pripisovala magická očistná funkcia".

Tretím sviatkom bola slávnosť-veselosť vody - ktorá sa slávila v prvé jarné dni. Z nej nám zostala šibačka a oblievačka, niekde čistenie studničiek, potokov, jarné upratovanie. Z iných slovanských krajín poznáme slávnostné sprievody prírodou, vedené mládencom na koni - symbolom a vládcom jari.

https://www.tkkbs.sk/zc/2012/spravy201213.pdf