Ježišova krvná skupina AB

Ľudia často hovoria, že náboženstvo nemá vo vede miesto a veda nemá miesto v náboženstve. V skutočnosti je to však naopak. Naša viera nie je znôška výmyslov, ktoré veríme preto, že sa nám to z nejakého iracionálneho popudu zdá výhodné. Naša viera je racionálna a logická, pretože Ten, ktorý stvoril svet aj nás a po našom páde nás vykúpil je zvrchovaným rozumom, logom, poriadkom a systémom a niet v ňom žiadneho rozporu ani iracionality. Pri úprimnom, prísne racionálnom (nie racionalistickom) a nepredpojatom skúmaní jednotlivých otázok viery sa neraz stane, že práve veda vedie k vzniku a prehĺbeniu viery a k jej definitívnemu spečateniu.

Replika Turínskeho plátna
zdroj: wikimedia commons

Väčšina katolíkov počula o Turínskom plátne, starovekej relikvii, rubáši, ktorý nesie odtlačený obraz ukrižovaného muža. Spory o pravosti plátna prebiehajú už stáročia, striedajú sa "nevyvrátiteľné" dôkazy a argumenty, raz pre, inokedy zasa proti autenticite tejto relikvie. Tak či onak, na plátne je odtlačok ukrižovaného muža, o ktorom sú mnohí presvedčení, že to bol Ježiš Nazaretský čiastočne tvorený a čiastočne sprevádzaný škvrnami zaschnutej krvi. Táto krv má skupinu AB.

Menej známou relikviou je Sudárium z Ovieda, kus plátna, ktorým bola podľa tradície zahalená Ježišova tvár skôr, ako bol zabalený do pohrebného rubáša a uložený do hrobu. Krv na tomto plátne je tiež mužská a má tiež skupinu AB.

V dejinách sa uskutočnilo niekoľko eucharistických zázrakov – ich stručný prehľad sme zverejnili na našom portáli (https://christianitas.sk/najznamejsie-eucharisticke-zazraky-v-dejinach-strucny-prehlad/) pred nejakým časom. Pri niektorých sa konsekrovaná Hostia zázračným spôsobom zmenila v kus ľudského tkaniva, kus mäsa a začala roniť ozajstnú krv.

Jeden taký zázrak sa stal v 8. storočí. Istý kňaz v talianskom Lanciane pochyboval o skutočnej prítomnosti Ježišovho Tela v Eucharistii. Raz, keď slúžil omšu, tak sa konsekrovaná Eucharistia zázračne zmenila na kus krvavého ľudského mäsa. Asi 500 rokov po zázraku v Lanciane žil v inom talianskom meste, Orviete iný kňaz, ktorý takisto pochyboval o skutočnej Ježišovej prítomnosti a zažil podobný eucharistický zázrak. Hostia začala krvácať a zašpinila celý korporál (kus plátna, ktorý pri liturgii kňaz rozprestiera na oltári pod kalichom a paténou s chlebom). Tento korporál môžno aj dnes vidieť vystavený v katedrále Orviete a doposiaľ sa nerozkladajúce sa mäso a krv tamtiež, ale v kostole sv. Františka. Pred relatívne krátkym časom, v roku 1996, sa v Buenos Aires v Argentíne stal ďalší eucharistický zázrak. Na zemi sa našla konsekrovaná Hostia, ktorá tam nejakým nedopatrením spadla a kňaz ju vložil, tak ako je predpísané, do sacraria, teda nádoby s vodou, aby sa v nej rozpustila. O niekoľko dní, keď to bol skontrolovať prekvapený zistil, že sa Eucharistia vôbec nerozpustila – zmenila sa však na krvavé mäso.

Kardinál Quarracino (jeho vtedajší pomocný biskup bol Jorge Bergoglio) dal krvavú Hostiu odfotografovať a potom ju uložil do svätostánku, aby sa rozložila. Aj o tri roky neskôr bola stále rovnaká a nezmenená!

Vtedy bol povolaný Dr. Ricardo Castañón, bolívijský neurofyziológ, aby nechal v laboratórnom prostredí vyšetriť vzorky z tejto Hostie. Doktor Castañón ich vzal do Forenzného inštitútu v San Franciscu bez toho, aby tam niekomu povedal, čo to je alebo odkiaľ to pochádza. Výsledkom skúmania bolo zistenie, že vzorky pochádzajú zo srdcového svalu, konkrétne z myokardu ľavej komory. Vzorky skúmal Dr. Frederick Zugibe, vážený kardiológ a forenzný patológ na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Podľa jeho záverov vzorky pochádzajú zo srdca, ktoré prešlo extrémnym stresom, aký prežívajú na smrť týraní ľudia. Testy ďalej ukázali, že krv je ľudská, má ľudskú DNA a skupinu AB Rh pozitív – rovnako ako na Turínskom plátne a na Sudáriu z Ovieda. Po ďalšom skúmaní tiež zistil, že Hostia z Lanciana mala krv skupiny AB! Mimochodom, Dr.Castañón, ktorý bol na začiatku celého incidentu neveriaci, sa stal katolíkom.

Náhoda? Možno? Ale uvážte toto: krvné skupiny boli objavené až na začiatku 20. storočia. Skupina AB bola identifikovaná až v roku 1907, pravdepodobne preto, že sa vyskytuje zriedkavo, zhruba v 4 percentách populácie. A prečo je to zaujímavé?

Eucharistia je okrem iného sviatosťou vzájomného spoločenstva, sviatosť účasti na jednom Kristovom Tele. Po slovensky hovoríme sv. prijímanie, ale po latinsky sa hovorí communio, čo znamená komunitu, vzájomnú účasť, združenie, zdieľanie, spoločenstvo, spojenie a až nakoniec prijímanie. Toto je tiež význam gréckeho slova koinonia – spoločenstvo, združenie, partnerstvo, styk.

Zdá sa, že aj Sv. písmo to potvrdzuje. Svätý Pavol nám v Prvom liste Korinťanom (1Kor 10,16–17) hovorí, že Eucharistia je spoločenstvo v Kristovej Krvi. Vulgáta (https://www.newadvent.org/bible/1co010.htm) hovorí: "… nonne communicatio sanguinis?" Grécky text obsahuje slovo κοινωνία alebo koinonia.

Jeden z dôležitých Cirkevných Otcov a skvelý kazateľ sv. Ján Zlatoústy (okolo 349 – 407), ktorý komentoval Pavlove slová – takmer 1500 rokov pred objavením krvných skupín – povedal toto (https://erenow.net/common/this-tremendous-lover/13.php): Nie je vari chlieb, ktorý lámeme, spoločenstvom Kristovho Tela? Prečo nepoužil slovo účasť? Pretože mal v úmysle vyjadriť niečo viac a poukázať na to, ako tesné je to puto: chcel ukázať, že prijímanie je nielen účasť a participácia, ale je to zjednotenie. Lebo ako je toto Telo (Eucharistia) zjednotené s Kristom, tak aj my sme s Ním zjednotení týmto chlebom. (Homília 24 na Prvý list Korinťanom: 4 https://www.newadvent.org/fathers/220124.htm.)

V roku 1485, viac ako 400 rokov pred objavením krvných skupín, ktoré sa identifikujú na základe prítomnosti a neprítomnosti protilátok, svätý Tomáš Akvinský napísal: "… Eucharistia je sviatosťou jednoty Cirkvi, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že mnohí sú jedno v Kristovi."

V roku 1566, takmer 300 rokov predtým, ako medicína vypracovala systém krvných skupín AB0, učila Cirkev v Tridentskom katechizme o Eucharistii toto:

"Lebo také výhody, aké telu poskytuje chlieb a víno, to všetko poskytuje Sviatosť oltárna pre spásu a radosť duší a to spôsobom lepším a dokonalejším. Táto sviatosť sa ako chlieb a víno nemení na našu podstatu, ale my sa istým spôsobom meníme na jej prirodzenosť, tak že sa k tomu môže vhodne vzťahovať výrok svätého Augustína: "Pokrm som pre dospelých, rásť a požívať ma budeš; nie ty ma zmeníš na seba, ako pokrm tela svojho, ale ty sa zmeníš na mňa."

Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí: "Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom Tele a Krvi, aby sme tvorili jedno telo." (KKC 1331)

Alebo jednoducho povedané: "Kto je moje Telo a pije moju Krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56)

Ale čo to má spoločné s krvnými skupinami?

Mnohí veria, že pri sv. prijímaní Ježišovo Telo a Krv vstupujú do nášho tela. Teologicky potom teda Jeho Krv vstupuje do našej Krvi, Ježiš je darca a my všetci sme recipienti, prijímatelia Jeho presvätej Krvi. V tom prípade, by ale, ak použijeme v teologickej rovine medicínske kategórie, nemohla Ježišova Krv mať skupinu AB. Opakujem, hovoríme teologicky. Krvná skupina, ktorú môžu prijať bez obáv všetci a nevyvoláva imunitnú odozvu, je skupina 0. Paradoxne však, majitelia skupiny 0 nemôžu prijať inú krv ako skupinu 0. Cirkev však učí, že pri sv. prijímaní nie sme len pasívni recipienti, naopak, aktívne sa spájame s Kristom. A spojením sa v Kristovi, spojením skrze jeho Telo, tvoríme Cirkev, mystické Kristovo Telo. Tú tvoríme samozrejme aj inými spôsobmi, ale spoločenstvo v Kristovom Tele je naozaj fyzický, hmatateľný spôsob, ako to robiť.

Jednoducho povedané, Ježiš nás všetkých prijíma, telá i duše všetkých nás, a všetkých nás v sebe spája a zjednocuje, so všetkými telami a dušami – teda so všetkými "krvnými skupinami". Kristus je teda univerzálny prijímateľ, teologicky a biologicky. A každý, kto absolvoval stredoškolskú biológiu, pozná krvnú skupinu univerzálneho prijímateľa, skupinu, ktorá môže prijať bez obáv krv všetkých ostatných skupín. Je to skupina AB.

Ak je Turínske plátno falošné, ak sú falošné všetky eucharistické zázraky, ako je možné, že krvné skupiny sa zhodujú? Jednak väčšina tých zázrakov sa stala pred objavením krvných skupín a tiež aká je pravdepodobnosť, že by falšovatelia týchto zázrakov nejakým záhadným spôsobom vždy zvolili krv, ktorá sa v populácii vyskytuje len u štyroch ľudí zo sto? V Taliansku i Argentíne, ak pozrieme len zázraky spomenuté v tomto texte, má polovica populácie skupinu 0 a AB dokonca menej ako 4 %. Je to náhoda?

Možno.

Ale viac ako náhoda sa to javí ako ďalší, spôsob, akým k nám prehovára Boh a opätovne potvrdzuje svoju pravdivosť a zmysel pre nádhernú symboliku zakódovanú do prísnych, empirickou vedou overiteľných faktov. Nech je za to zvelebený naveky!