Maria Goretti a Santa Scorese. Talianky, ktoré zomreli pre čistotu

31.08.2018

Santa Scorese a Maria Goretti. (Foto: wikimedia.org)

Príbeh Anny Kolesárovej vyvolal debatu. Pozreli sme sa na príbehy dievčat z Talianska, ktoré cirkev oslavuje za postoj k čistote.
Svätá Maria Goretti (1890 - 1902)

Je to ideálne miesto na výlet, najmä ak ste navštívili Rím v horúcom lete. Približne za hodinu cesty vlakom ste v prímorskom mestečku Nettuno, kde okrem pláží nájdete aj sanktuárium s ostatkami obľúbenej talianskej svätice.

Maria Goretti sa narodila v roku 1890 v Corinalde, v provincii Ancona ako tretie zo siedmich detí. Rodičia Luigi a Assunta boli chudobní, no zbožní roľníci.

Keď mala Maria šesť rokov, Gorettiovci sa prvý raz presťahovali za lepšími podmienkami. Tri roky pobudli v Paliane, provincii Frosinone. Tu sa spoznali s rodinou Giovanniho Serenelliho, ktorý mal dvoch synov (Gaspareho a Alessandra). Rodiny pracovali spoločne na poliach, no bývali oddelene.

Obe rodiny sa v roku 1900 presťahovali do dedinky Ferriere di Conca, vzdialenej 11-kilometrov od mestečka Nettuno pri Ríme. Gorettiovci a Serenelliovci už bývali v spoločnom dome, kde sa delili o hlavnú kuchyňu.

Ešte v ten istý rok zomrel Luigi Goretti. Pred smrťou radil manželke Assunte, aby sa vrátili do Corinalda. Nebola si však istá, či tam uživí svoju rodinu, zostala preto vo Ferriere naďalej pracovať s rodinou Serenelli.

Maria bola poslušné a obetavé dievča. Mame pomáhala v starostlivosti o domácnosť, s upratovaním, varením a starostlivosťou o mladších súrodencov. Ako 11-ročná pristúpila k prvému svätému prijímaniu, čo ešte viac posilnilo jej záväzok byť dobrou a poslušnou.
Maria bola tiež pekné dievča, na svoj vek pomerne vysoká a pôsobila staršie. Chránila svoju čistotu, dokonca jej vrah Alessandro neskôr priznal, že Maria nikdy neodhaľovala svoje telo, ani uprostred horúceho leta.

Mariina krása neunikla jeho očiam, Alessandro Serenelli bol od nej o osem rokov starší. A nebol to práve typ vzorného miništranta. Pohyboval sa v zlej partii, čítal nemravné časopisy a vášnivo zatúžil po Marii.

Prvýkrát dal 12-ročnej Marii zmyselný návrh v júni 1902. Dievča bolo zhrozené, návrh odmietlo a utieklo so slzami. Alessandro za ňou kričal, že ak niekomu niečo povie, zabije ju. To mal byť aj dôvod, prečo sa Maria bála niekomu s hrozbou zveriť.

O pár dní sa znovu pokúšal Mariu zlákať na sex, ale opäť odmietla. Po tomto pokuse si zaumienil, že ak sa ani nabudúce Maria nepodvolí, zabije ju. Pripravil si preto 24 centimetrov dlhé šidlo.

Pre Mariu sa začal náročný mesiac, Alessandrovi sa snažila vyhýbať, intenzívne sa modlila ruženec. Obavy naznačila mame, ale tá nerozumela, o čom hovorí.

Tragédia sa stala krátko popoludní 5. júla 1902. Obe rodiny pracovali na poli, Maria sedela na priedomí a zašívala Alessandrovu košeľu. Mladík sa vzdialil od práce a dievčaťu povedal, aby šlo s ním do domu, čo odmietlo. Nato ho schmatol za rameno a vtiahol do kuchyne.
"Nie, nie, Boh to nechce. Ak to spravíš, pôjdeš do pekla," reagovala podľa jeho svedectva Maria. Keď sa znova odmietla poddať, Alessandro sa rozzúril, vzal bodák a zaútočil. Ešte aj počas bodania do brucha Mária volala mamu a vykrikovala: "Čo robíš, Alessandro?"

"Pamätám si, že keď som uvidel na jej šatách krv, nechal som ju. Pochopil som, že som ju smrteľne zranil. Odhodil som zbraň a zamkol sa vo svojej izbe," spomínal Alessandro na súde.
Napriek hlbokým ranám Maria ešte vyšla z domu a kričala na Alessandrovho otca Giovanniho, nech ide hore, že ju Alessandro zabil.

V nemocnici lekári objavili na Mariinom tele celkovo 14 rán, ktoré zasiahli viacero orgánov. Žila ešte 24 hodín, vďaka čomu sa podarilo zozbierať detaily o jej mučeníctve.
Mons. Themistocles Lords, kňaz z Nettuna, jej na smrteľnej posteli hovoril o tom, ako Ježiš na kríži odpustil tým, čo ho zabili. Potom sa dievčaťa spýtal, či chce odpustiť svojmu vrahovi. "Áno, pre Ježišovu lásku, odpúšťam mu a chcem, aby prišiel so mnou do neba," povedala. Následne prijala Eucharistiu.

Chýr o Mariinom mučeníctve sa rýchlo rozšíril. Už pár dní po jej smrti o nej písali celoštátne noviny La Tribuna a Il Messagero.

Do Nettuna, kde bola pochovaná, začali chodiť pútnici. V roku 1929 jej ostatky exhumovali a preniesli do miestneho sanktuária Madonna delle Grazie.

Maria Goretti bola vyhlásená za blahoslavenú v Bazilike sv. Petra v Ríme pápežom Piom XII. v roku 1947. Na slávnosti bola prítomná aj matka Assunta, sestry Ersilia a Teresa (rehoľná sestra) a brat Mariano.

Len tri roky nato sa konalo jej svätorečenie. Pre množstvo pútnikov (podľa odhadov až pol milióna) sa slávnosť kanonizácie konala na Námestí svätého Petra v sobotu popoludní.
Alessandra odsúdili na 30 rokov väzenia, z toho tri roky strávil na samotke. V base konvertoval, údajne po sne, v ktorom videl Mariu, ako drží v ruke ľalie, celkovo štrnásť ako rán, ktoré jej spôsobil. Vždy, keď jeden kvet vzal, premenil sa na horiaci jazyk.

Mariinho vraha prepustili za dobré správanie po 27 rokoch. Hneď navštívil mamu Assuntu a požiadal ju o odprosenie. Nemohla odmietnuť, keď mu odpustila obeť. Podľa zachovaných prameňov sa to odohralo na Vianoce 1934 a spoločne šli na polnočnú omšu.
Alessandro potom pracoval ako záhradník, a to aj v rôznych kláštoroch kapucínov. Zomrel v roku 1970 ako 88-ročný.

Božia služobníčka Santa Scorese (1968 - 1991)

Posuňme sa do neskoršieho obdobia. Svätá po mene aj životom, tak sa začína stručný životopis talianskeho dievčaťa na stránke santibeati.it.

Santa Scorese sa narodila v Bari v roku 1968. Dcéra policajta a ženy v domácnosti vyskúšala rôzne kresťanské spirituality. Najprv v rodnej farnosti saleziánsku, potom v roku 1985 bola silno oslovená hnutím Fokoláre. Neskôr sa rozhodla pre sekulárne zasvätenie u Misionárok Nepoškvrnenej pátra Kolbeho, kde sa plánovala venovať rodinám v núdzi, starým ľuďom či práci v sirotincoch.

Túto túžbu však narušil mladík, ktorý Santu Scorese dlhší čas prenasledoval a napokon v roku 1991 ako 23-ročnú zavraždil.

Mladá Santa bola veľmi aktívna. Poctivo študovala, bola členkou Červeného kríža, pomáhala jednej mladej rodine v ťažkostiach, bola súčasťou hnutia Fokoláre, takisto medzi katechétmi vo farnosti.

Študovala medicínu a pedagogiku, aby mohla "byť pomocou tomu, kto trpí". Takmer od malička mala stáleho spovedníka a duchovného sprievodcu.

V tajnosti si písala duchovný denník, ktorý sa našiel až po jej smrti a ktorý dokazuje jej hodnotové nastavenie. Nájdeme v ňom vety ako napríklad: "Iba Boh je to, na čom záleží, pretože On je jediný pevný bod života každého z nás..."

Rovesníčky opisovali Santu ako veselú, živú, dynamickú, plnú nápadov.

Pôvodne sa chcela vydať, ako dokazuje jej denník. Postupne si tak prešla od sna nájsť si muža, s ktorým by zdieľala život, až po túžbu "po väčšej láske pre svojho Boha". Nejaký čas zvažuje myšlienku vstúpiť medzi Misionárky Nepoškvrnenej, tento nápad však odkladá s tým, že najprv dokončí vysokú školu a pritom bude očakávať, že Boh jej otázku povolania pomôže objasniť.
Pre Santu sa však začnú problémy. Keď ju v roku 1989 náhodou začuje čítať čítanie v katedrále v Bari mladý psychopat, chorobne sa do nej zamiluje a začne ju prenasledovať na každom kroku - sleduje, provokuje, dokonca napadne.

"Budeš moja alebo ničia," vyhrážal sa jej. Písal listy, telefonoval, vulgárne sa vyjadroval a vyhrážal sa smrťou a slovami, že musí prestať chodiť do kostola a začať s ním vzťah.
Ako pripomína webová stránka Fokoláre, vo vtedajšom Taliansku legislatíva neriešila takéto prípady, ktoré dnes poznáme ako "stalking", takže Santa bola nútená sa nechať všade odprevádzať a po prvom útoku aj opustiť s rodinou Bari.

"Santa si bola nebezpečenstva vedomá a pripravovala sa na najhoršie," spomína si don Tino, ktorému sa zdôverovala. Kňaz tvrdí, že niekoľko dní pred finálnym útokom mu povedala: "Ak sa s tým nedá nič robiť, chcem povedať svoje áno Bohu. Radšej zomriem..."

Niekoľko dní nato, 15. marca 1991, keď sa vracala zo stretnutia mladých, ju narušený mladík napadol na prahu jej dverí 14 bodnými ranami. Santa zomrela v nemocnici o niekoľko hodín, pričom lekár tvrdil, že medzi jej poslednými slovami bolo odpustenie vrahovi.

Už sedem rokov po jej smrti, teda v roku 1998, spustila diecéza v Bari proces jej blahorečenia.
Na pohrebe bolo plno mladých z Fokoláre, rehoľné sestry, priatelia z farnosti, dôchodcovia z hospicu a ďalší.

Pre jej príkladný život a hrdinskosť, s akou dokázala prežívať čistotu, ju Katolícka cirkev vyhlásila v roku 1999 za Božiu služobníčku. Ako uvádza portál santibeati.it, aktuálne sa skúma, či smrť 23-ročnej Santy bola skutočným mučeníctvom. Už teraz je však príkladom čnostného kresťanského života a dôkazom, že možno realizovať s Bohom veľké projekty bez straty radosti a žiť naplno až po extrémnu obetu. Hovorí sa o tom, že Santa Scorese môže byť patrónkou prenasledovaných žien.