Prorocké vízie sv.Dona Bosca

Názov časopisu : Pútnik cyrilometodejský
Autor : Jur Koza Matejov
Rok : 1946
Číslo : 5
Názov článku : Don Boscovo proroctvo 

 Tí, ktorí poznajú život sv. Don Bosca, vedia, že takmer celý jeho život bol vedený vidinami, ktoré obyčajne dostával od Boha a vo sne.
Vtedy, keď bol taký chudobný, že so svojou úbohou matkou vdovou nemali ani len kúsok chleba na večeru, oduševnene vysvetľoval svojim priateľom, aké kostoly a ústavy bude on mat a kolké tisíce chudobných, opustených detí bude vychovávať.
Pravdaže, pokladali ho za blázna. Veď akože si mohli také fantastické plány aj inak vysvetľovať! Ale on si z toho nerobil nič. Usmieval sa a veril. Prečo? Videl to všetko vo svojich snoch. A nesklamal sa, lebo jeho sny sa splnily. A splnily sa zaiste tak, že to .presahovalo jeho nádeje. Kedže bolo zrejmé, že jeho zvláštne sny nie sú obyčajné sny, ale sny od Boha, sám sv. Otec, pápež doliehal naňho, aby ich všetky spísal, a keďže sa sv. Don Bosco pre svoje veľké starosti nie veľmi mal k tomu, pápež mu konečne pod príkazom poslušnosti nariadil, aby všetko odložil stranou a opísal svoje prorocké sny.

súčasnej dobe nás zaiste právom môže zaujímal jeho predvídanie svetovej, a to pravdepodobne terajšej vojny. Hovoríme pravdepodobne, lebo videnie jeho nevylučuje aj inú vojnu alebo i viaceré spolu v jednom obraze, ktorý on pred sebou v celej hrôze videl.

On sám opisuje to takto:

"Boh sám môže všetko, pozná všetko, vidí všetko. U Boha niet ani minulosti ani prítomnosti, jemu je všetko prítomné ako v jednom bode. Pred Bohom niet skrytej veci ani vzdialenosti. On sám vo svojom nekonečnom milosrdenstve a pre svoju slávu môže ľuďom zjaviť budúce veci.

Na trojkráľovú vigíliu roku 1870 zmizly predomnou všetky hmotné veci v izbe a zjavily sa mi veci nadprirodzené. Trvalo to len krátko, ale dalo sa vidieť veľa. No i keď sa veci zjavily vo viditeľnej podobe, predsa veľmi ťažko opísať ich pre iných obvyklými slovami a výrazmi. Ale môžeme si utvoriť o nich obraz z toho, čo nasleduje. Slovo Božie prispôsobujeme tu slovu ľudskému.

Od juhu príde vojna a od severu príde pokoj. Fracúzske zákony neuznávajú viacej Stvoriteľa a Stvoriteľ ich donúti, aby ho poznaly. Navštívi

Francúzsko tri razy s pocitmi svojho hnevu. Prvý raz zlomí jeho pýchu porážkami, vylúpením a vyplienením zásob, zvierat a obyvateľstva.

Druhý raz veľká babylonská prostitútka, ktorú dobrí so vzdychaním menujú ohavnosťou Európy, príde pre neporiadky o vladára.

Paríž, Paríž! Miesto toho, aby ši sa ozbrojil menom Božím, obkľučuješ sa domami nemravnosti. Ty sám si ich rozbúraš; tvoja modla Panteón bude spálená, aby sa uskutočnil výrok: mentita est iniquites sibi (lož sama seba podvracia). Tvoji nepriatelia vženú ta do úzkosti, hladu a hrôzy; obrátia ta na posmech národom. Beda ti, ak neuznáš ruku, ktorá ta bude bit! Chcem potrestať nemravnosť, zanedbávanie a opovrhovanie môjho zákona, hovorí Pán.

Tretí raz upadneš do cudzej moci. Tvoji nepriatelia zďaleka uvidia tvoje paláce v plameňoch, tvoje domy v rumoch, skropených krvou tvojich padlých synov.

V tom sa ukáže veľký bojovník zo severu, nesúci zástavu; na pravici, ktorá ju drží, je nápis: "Neodolateľná ruka Pánova." V tej chvíli ctihodný Starec z Latia (pápež) tiahol mu oproti, kývajúc ohňovou fakľou. Vtedy sa zástava vystrela a z čiernej zmenila sa na bielu ako sneh. Uprostred zástavy bolo zlatými literami napísané meno Toho, čo všetko môže.

Bojovník so svojimi ľuďmi hlboko sa poklonil Starcovi a podali si ruky.

Teraz počuť nebeský hlas Pastiera pastierov. Ty zasadáš vo veľkej rade so svojimi prísediacimi, ale nepriateľ dobra neodpočíva ani okamih; on skúma a skúša všetky prostriedky proti tebe. Zaseje nesvornosť medzi tvojich prísediacich, vzbudí nepriateľstvo medzi mojimi synmi. Mohutnosti sveta budú chrliť oheň a chcely by udusiť slová v hrdle strážcov môjho zákona. To sa nestane (nepodarí). Budú robiť zle, zle sebe samým. Ty sa ponáhľaj: ak sa ťažkosti nerozuzlia, nech sú rozťaté. Ak budeš v úzkostiach, nezastav sa, ale pokračuj, kým nebude odtatá hlava hydre bludu. Tento úder zatrasie zemou i peklom, ale svet bude poistený, a všetci dobrí sa budú radovať. Soskup okolo seba čo i len dvoch prísediacich, ale kdekoľvek pôjdeš, pokračuj a dokonči dielo, ktoré ti bolo sverené. Dni sa rýchlo míňajú, tvoje sa približujú ku stanovenému počtu. (Smrť.) Ale veľká Kráľovná bude ti vždy na pomoci; ako v minulosti i v budúcnosti bude vždy magnum et singuláre in Ecclesia praesidium (veľkou a zvláštnou ochranou Cirkvi).

A ty, Taliansko, krajina požehnaná, kto ta spustošil. . .? Nehovor, že nepriatelia, ale tvoji priatelia. Nepočuješ, že tvoje deti pýtajú chlieb viery a nenachádzajú, kto by im ho lámal? Čo spravím? Uderím na pastierov, rozprášim stádo, aby sediaci na stolci Mojžišovom hľadali dobré pasienky a aby stádo poddajné počúvalo a sa nakŕmilo.

I nad stádom i nad pastiermi zaľahne moja ruka: neúroda, mor, vojna spôsobia, že matky budú oplakával krv svojich synov a manželov, umretých v nepriateľskej krajine.

A s tebou, Rím, čo bude? Rím nevďačný, Rím zoženštený, Rím pyšný! Až ta si dospel, že nehľadáš inšie, neobdivuješ inšie vo svojom vladárovi, len prepych a zabúdaš, že tvoja i jeho sláva je na Golgote. On je už starý, shrbený, bezbranný, olúpený, a predsa svojím spútaným slovom otriasa celým svetom.

Rím .. .! Štyri razy ta navštívim.

Prvý raz uderím na tvoje územie a obyvateľov. Druhý raz prinesiem spustošenie a skazu až po tvoje hradby. Neotvoríš ešte oči? Prídem i tretí raz, rozbijem hradby i obrancov, a na rozkaz Otca nastúpi vláda hrôzy, strachu a pustošenia.

Ale moji múdri utekajú, môj zákon je šliapaný, a preto prídem po štvrtý raz. Beda tebe, ak môj zákon i ďalej bude ti iba prázdnym slovom! Budú nasledoval sprenevery múdrych i nevedomých. Tvoja krv a krv tvojich synov musí smyť škvrny, ktoré ty robíš na Božom zákone.

Vojna, mor, hlad budú bičoval pýchu a zlobu ľudskú. Boháči, kde je vaša nádhera, vaše vily, vaše paláce! Sú rozváľané po námestiach a cestách!

A vy, kňazi, prečo neutekáte plakal medzi sakristiu a oltár, hovoriac a prosiac o zastavenie pohrôm?! Prečo neberiete štít viery a nejdete na strechy domov, na cesty, námestia a neprístupné miesta a nenesiete semeno môjho slova?! Či nevidíte, že je ono dvojsečný meč, ktorý porazí mojich nepriateľov a zastaví Boží a ľudský hnev?

Ale vznešená Kráľovná nebeská bude prítomná. Sila Pánova je v jej rukách. Ako hmlu rozoženie svojich nepriateľov. Ctihodný Starec si znova oblečie všetky svoje starobylé rúcha.

Príde ešte strašný vietor.

Neprávosť bude dokonaná. Hriech bude mať koniec. A prv ako sa pominú dva splny mesiaca kvetov, zjaví sa na zemi dúha pokoja. 

Veľký minister uvidí nevestu svojho Kráľa sviatočne odetú. 

Na celom svete ukáže sa také žiarivé slnko, aké nebolo vidiel od plamienkov Večeradla až dodnes, a ani neuvidí sa viacej až do ostatného dňa."