Robert Parry: ... príbeh Garyho Webba
Bol december 2004, keď podlé zaobchádzanie mainstreamových médií s investigatívnym novinárom Garym Webbom viedlo - po zničení jeho kariéry, rozbití rodiny, ekonomickom zruinovaní a bezvýchodiskovej situácii - k spáchaniu samovraždy. Bol to moment, keď sa všetci veľkí novinári, zodpovední za ukončenie Webbovho života, mali prepadnúť od hanby. To sa však nestalo.
Webbova vina spočívala v odhalení šokujúceho príbehu o Reaganovej administratíve, ktorá tolerovala pašovanie kokaínu nikaragujských "contras" rebelov v 80. rokoch a tých podporovala CIA. Hoci bol škandál skutočný - a čiastočne odhalený v reálnom čase - hlavné médiá dali od veci ruky preč a bránili prezidenta Ronalda Reagana a CIA. Špinavý škandál zrejme "škodil štátnym záujmom" a bol zakopaný pod zem.
Brian Barger, môj kolega z Associated Press, a ja sme napísali prvý príbeh odhaľujúci zapojenie "contras" v pašovaní kokaínu 1985. Náš príbeh však bol atakovaný Reaganovým zručným propagandistickým tímom, ktorý si privolal na pomoc New York Times a ďalšie hlavné spravodajské agentúry.
Neskôr sa odvážneho vyšetrovania chopil senátor John Kerry, ktorý vyplnil niektoré medzery objasňujúce kolaboráciu Reaganovej vlády s leteckými spoločnosťami a ďalšími časťami "kokaínového aparátu". Senátorov prieskum bol však vo veľkých médiách zosmiešnený a Newsweek označil Kerryho za "nadržaného konšpirátora". Táto skúsenosť hraničiaca s politickou smrťou ho naučila ako "prežiť" vo Washingtone a čiastočne objasňuje sklamanie v prezidentských voľbách 2004 i jeho plachosť vo funkcii ministra zahraničia. Pre žurnalistov a politikov neexistuje kariérny rast nahor, keď odhaľujú zločiny štátu.
Ani doznanie CIA mainstream nezahanbilo
V roku 1996 sa Gary Webb stretol s identickým problémom, keď narazil na dôkazy svedčiace o tom, že časť kokaínu pašovaná do USA prúdila do výrobní v Los Angeles a prispela k drogovej epidémii v 80. rokoch. Keď svoje poznatky sériovo publikoval pre San Jore Mercury News, plátok mal na výber: pripustí, že odvrátil pohľad pred jedným z najväčších škandálov 80. rokov, alebo zdvojnásobí svoju snahu zdiskreditovať príbeh a zničiť každého, kto sa ho čo i len dotkne. Zvolil druhú možnosť.
Spoločná "úderka" Washington Post, New York Times a LA Times zborovo odsúdila Webba i jeho reportáže. Čoskoro začala horieť stolička aj pod editormi v San Jose Mercury News a pred záchranou svojho reportéra uprednostnili záchranu vlastnej kariéry. "Predali" Webba, ktorý sa čoskoro stal nezamestnaný a pre médiá hlavného prúdu nevyužiteľný.
Trpkou iróniou bolo, že Webbove reportáže nakoniec prinútili generálneho inšpektora CIA Fredericka Hitza k relatívne dôkladnému a poctivému vyšetrovaniu v roku 1998 so záverom, že na obchode sa v priebehu celých 80. rokov podieľali nielen "contras", ale vedomí tohto problému si boli aj dôstojníci CIA, ktorí ho pomáhali zakryť. Hlavným cieľom bolo zvrhnutie nikaragujskej sandinovskej vlády ešte pred upozornením na skorumpovanú účasť CIA. Ani doznanie CIA mainstreamovú tlač dostatočne nezahanbilo, aby priznala pravdu a vlastnú vinu na dlhodobom tutlaní. Jednoduchšie bolo pokračovať v démonizácii Garyho Webba.
V Consortium News sme boli jedným z mála spravodajstiev, ktoré sledovali vplyv mimoriadneho priznania v dvojzväzkovom reporte CIA a príslušnej správe inšpektora ministerstva spravodlivosti, ktorá pridala ďalšie podrobnosti o tom, ako bolo vyšetrovanie marené. Bohužiaľ, chýbal nám dosah a vplyv mainstreamu. Vzhľadom na kontroverziu, ktorá vrcholila v roku 1996, som sa pri niekoľkých podujatiach spojil s Webbom. Hoci sme občas hovorili k veľkým a nadšeným davom, veľkosť veľkých médií premohla všetko a najmä pravdu.
Samovražde predchádzala hlboká depresia
Po "pochovaní" škandálu som stratil s Webbom kontakt. Ten sa chytil práce v legislatívnom výbore štátu Kalifornia, čiže som nebol svedkom jeho ďalšieho života, ktorý smeroval špirálovito nadol. Dokonca aj menšia tlač odmietala najať "reportéra v nemilosti". Webbovo manželstvo sa rozpadlo, bojoval s platením alimentov a účtov, bol nútený opustiť svoj dom v blízkosti Sacramenta spolu so svojou matkou. V hlbokej depresii sa Webb, podľa jeho rodinných príslušníkov, rozhodol ukončiť život.
49-ročný Webb napísal posledný list pre svoju exmanželku a tri deti, vyložil kremačný doklad a nalepil na dvere odkaz pre tých, ktorí prídu na druhý deň ráno. Potom vytiahol pištoľ svojho otca a strelil sa do hlavy. Prvý výstrel nebol smrteľný, a tak vystrelil ešte raz (áno, poznám teóriu dvoch výstrelov a vraždu Webba agentmi CIA, ale neexistuje dôkaz a presadzovaním tohto zbytočného vysvetlenia unikne ľuďom zo zreteľa skutočný vinník - mainstreamová tlač).
Po náleze mŕtveho tela mi telefonoval reportér LA Times, ktorý vedel, že som bol jedným z mála Webbových novinárskych kolegov, ktorí jeho osobu a prácu obhajovali. Reportérovi som povedal, že americká história má voči Garymu Webbovi obrovský dlh, pretože zverejnil dôležité fakty o zločinoch Reaganovej éry. Dodal som, že LA Times by mali napísať poctivý nekrológ, pretože tieto noviny ignorovali Hitzovu záverečnú správu, ktorá z veľkej časti Webba rehabilitovala.
Na moje sklamanie, ale nie prekvapenie, som mal pravdu. LA Times napísali zlomyseľný úmrtný oznam bez zmienky o mojej obrane Webba alebo priznaní CIA v roku 1998. Nekrológ bol prekopírovaný ďalšími novinami, vrátane Washington Times.
https://zemavek.sk/robert-parry-den-ked-zurnalistika-zomrela-a-pribeh-garyho-webba/