Spisy Benedikta XVI. o viere a politike s úvodom pápeža Františka

11.05.2018

Pápež František napísal predslov k druhému zväzku vybraných spisov Benedikta XVI. na tému "viera a politika". Publikácia nesie názov "Oslobodiť slobodu - viera a politika v treťom tisícročí".

Verejnosti bude kniha predstavená 11. mája v Ríme za prítomnosti arcibiskupa Georga Gänsweina, prefekta Pápežského domu a osobitného sekretára emeritného pápeža, predsedkyne talianskeho Senátu Marie Elisabetty Alberti Casellatiovej, predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho a iných.

Zuzana Klimanová - Vatikán

Tieto texty Benedikta XVI. nám podľa slov pápeža Františka "môžu pomôcť ... chápať našu prítomnosť a nachádzať solídnu orientáciu pre budúcnosť, ale môžu byť aj pravým a skutočným zdrojom inšpirácie pre politickú činnosť, ktorá, stavajúc rodinu, solidaritu a rovnosť do centra svojej pozornosti a svojho plánovania, bude skutočne hľadieť do budúcnosti s prezieravosťou."

"Štát nie je totalitou. Toto odľahčuje bremeno politika a otvára mu cestu k racionálnej politike."

Téma "vzťahu medzi vierou a politikou" bola vždy v centre pozornosti Josepha Ratzingera, "jeho priama skúsenosť s nacistickým totalitarizmom" ho už od mladosti viedla k "úvahám nad hranicami poslušnosti voči štátu v prospech slobody poslušnosti voči Bohu", píše pápež František. Cituje k tomu slová Benedikta XVI.:

"Štát nie je totalitou ľudskej existencie a nezahŕňa celú ľudskú nádej. Človek a jeho nádej presahujú skutočnosť štátu a sféru politickej činnosti. ... Štát nie je totalitou. Toto odľahčuje bremeno politika a otvára mu cestu k racionálnej politike. Rímsky štát bol falošný a protikresťanský práve preto, že chcel byť "totum" ľudských možností a nádejí. Takto si nárokuje niečo, čo nesmie; takto falšuje a ochudobňuje človeka. So svojím totalitným klamstvom sa stáva démonickým a tyranským".

Joseph Ratzinger po boku sv. Jána Pavla II. "navrhuje kresťanskú víziu ľudských práv, ktorá je na teoretickej aj praktickej úrovni schopná spochybniť totalitné nároky marxistického štátu a ateistickú ideológiu, na ktorej sa zakladal". "Autentický kontrast medzi marxizmom a kresťanstvom pre Ratzingera totiž nespočíva v prednostnej pozornosti kresťana voči chudobným", v ktorých je Kristus skutočne prítomný. "Priepastný rozdiel" podľa neho existuje v spôsobe, "ako sa má uskutočniť vykúpenie": Uskutoční sa "oslobodením od akejkoľvek závislosti, alebo je jedinou cestou k oslobodeniu úplná závislosť na láske, závislosť, ktorá je potom aj skutočnou slobodou?", pýta sa Benedikt XVI.

"Ak je popieraná táto závislosť medzi stvorením a stvoriteľom, tento vzťah lásky, je vlastne popieraná skutočná veľkosť človeka, záštita jeho slobody a dôstojnosti."

Dnes však vládne pokušenie "odmietať akúkoľvek závislosť na láske, ktorá by nebola láskou človeka k vlastnému egu, k vlastnému "ja a jeho žiadostí". To vedie ku "kolonizácii" svedomí "ideológiou negujúcou rozdiely medzi mužom a ženou, ktorých úlohu je odovzdávať život. Tou ideológiou, ktorá sa dopracúva až k plánovanej a racionálnej produkcii ľudských osôb ... a považuje za logické a dovolené eliminovať to, čo sa viac nepovažuje za stvorené, darované, splodené a zrodené, lež za nami vyrobené".

"Joseph Ratzinger nám ukazuje, že tieto zdanlivé ľudské "práva", ktoré sú nasmerované na sebazničenie človeka, majú jediného spoločného menovateľa", a síce: "popieranie závislosti na láske, popieranie toho, že človek je Božím stvorením". "Ak je popieraná táto závislosť medzi stvorením a stvoriteľom, tento vzťah lásky, je vlastne popieraná skutočná veľkosť človeka, záštita jeho slobody a dôstojnosti", cituje Svätý Otec emeritného pápeža.

Preto brániť človeka pred "ideologickými redukciami" dnes znamená urobiť "poslušnosť človeka voči Bohu hranicou poslušnosti voči štátu". A chopiť sa tejto výzvy dnes znamená "brániť rodinu", pretože "dobro rodiny je rozhodujúce pre budúcnosť sveta a Cirkvi" (Apošt. exhort. Amoris laetitia, 31).

08 mája 2018, 19:01